100 songov

autor: Roland Schimmelpfennig „Poznáš to, že zapneš rádio, a akurát beží pesnička, pri ktorej sa začneš usmievať.“ Je 8:51 na vlakovej stanici. Skupina celkom obyčajných ľudí v jedno obyčajné septembrové ráno ide do práce. Alebo niekam cestuje.

Rodiny, študenti, robotníci, pendleri, turisti. V to ráno je život perfektný aj smutný zároveň. Každému v hlave znie tá jeho pesnička.

Akoby naraz hralo sto songov. Takmer každé miesto vo vagóne je obsadené. O niekoľko minút – je 8:55 – čašníčke Sally vypadne šálka kávy z ruky a svet sa rozletí na kusy.

Čo všetko sa zmestí do jednej sekundy predtým, než sa všetko navždy zmení? 100 songov je divadelná partitúra o okamihu tesne pred zlomom. O krehkosti sveta, ktorý sa ešte javí ako samozrejmý. Skupina hlasov rekonštruuje fragmenty jedného rána – piesne z rádia, náhodné myšlienky, drobné gestá, túžby a sny ničnetušiacich cestujúcich – a skladá z nich mapu reality, ktorá sa o chvíľu rozpadne.

Ako sa však dá popísať neopísateľné? Fragmenty príbehov, banálne detaily, popové songy aj mytologické obrazy sa vrstvia do kolektívneho mementa za normálnosť, ktorá sa už nikdy nevráti. Individuálne príbehy sa rozpúšťajú v rytme opakovania, hudby a ticha.

Katastrofa zostáva mimo obrazu; jej prítomnosť je cítiť v neustálom návrate k detailu, v nutkavom prepočítavaní času, v potrebe ešte raz pomenovať to, čo sa už nedá uchopiť. Roland Schimmelpfennig (1967), jeden z najvýraznejších súčasných európskych dramatikov, zostáva aj v tomto texte – napísanom pre švédske divadlo v Örebre, s nemeckou premiérou v júni 2019 v Stuttgarte – verný svojej poetike: postdramatickej kompozícii založenej na rytme, opakovaní a sile spoločného hlasu, na variabilnej identite postáv a na prchavej jedinečnosti okamihu. (60 minút) úprava a réžia: Eduard Kudláč preklad: Martina Vannayová dramaturgia: Zuzana Palenčíková scéna a kostýmy: Eva Kudláčová Rácová hudba: Peter Machajdík pohybová spolupráca: Zuzana Burianová