A hory celú noc žiarili

Martina Havierová

Svet, ktorý pohltila vojna. Ženy, nad ktorými vládnu muži. Boh, nad ktorým vládnu ľudia a ľudia, nad ktorými vládne strach.

„Boh je muž a preto nás opustil. Opúšťať, odchádzať a umierať je privilégiom mužov.“

V osade, ktorú vojna odrezala od sveta, narušia každodennosť jej obyvateľov dvaja cudzinci. Zranení a unavení vojaci sú nútení zostať. Prinášajú nielen nové správy z frontu, ale i pretŕhajú krehké siete vzťahov, vier a zvykov, ktorým sa miestne ženy oddávajú preto, aby prežili. V tomto svete neexistujú lieky ale mágia a láska je len boľavým obchodným artiklom. Biblia je vykladaná tak, ako je práve potrebné a narušitelia sú prijímaní len opatrne. Svet mimo osady je pre miestne ženy len rozmazanou vidinou.

Mladá Talina je nútená k sobášu, jej nový muž Mylo sa snaží získať si jej lásku a jeho sestra Via túži po manželovi. Aj cudzinci prichádzajú s vlastnými láskami a bolesťami, ktoré sa prelínajú s tými v osade. Všetci hľadajú šťastie vo svete zničenom vojnou a v patriarchálnej spoločnosti poznačenej kresťanským fundamentalizmom. V pesimistickej vidine budúcnosti sa odohrávajú príbehy niekoľkých mladých ľudí hľadajúcich to, čo hľadá každý – šťastný, bezpečný a plnohodnotný život.