Leya + support: Junge Eko

Počas posledných rokov sa Leya stali kultovým menom medzinárodného undergroundu.

Popri vlastných nahrávkach spolupracovali s umelcami ako Eartheater, Actress, Okay Kaya,

Ecco2K či claire rousay, ich tvorba zaznela v galériách MoMA a Palais de Tokyo, na

módnych prehliadkach svetových značiek, v porne aj na popredných svetových festivaloch.

Mixtape Eyeline a najnovší album I Forget Everything potvrdzujú ich schopnosť neustále

rozširovať hranice vlastného jazyka – od komornej intimity cez avant-pop až po temné

ambientné krajiny.

Leya patria k najosobitejším hlasom súčasnej experimentálnej hudby. Newyorské duo

harfistky Marilu Donovan a huslistu a speváka Adama Markiewicza vytvára zvukový svet,

ktorý The Guardian opísal ako „hudbu znejúcu zároveň 300 rokov staro aj ako z ďalekej

budúcnosti“. Pomocou alternatívne ladených strún, operného vokálu a podmanivej práce s

disonanciou premieňajú tradičné nástroje na médium pre niečo zvláštne, snové a

nejednoznačné – hudbu pohybujúcu sa medzi extázou a nepokojom.

Naživo Leya vytvárajú zážitok, ktorý sa vzpiera bežným kategóriám. Krehká krása harfy sa

stretáva s duchovným napätím hlasu a huslí, zatiaľ čo medzi jednotlivými tónmi vzniká

priestor pre niečo nevysloviteľné. Výsledkom je hypnotický koncert balansujúci medzi

starobylým rituálom, experimentálnou kompozíciou a víziou hudby budúcnosti.

Catia Lanfranchi vyrastala pri organe, ktorý formoval osobitú farbu jej hlasu. Hoci ju život zaviedol ďaleko od domova, tento nástroj ju stále spája s niečím dôverne známym a blízkym.

Prostredníctvom experimentálnej piesňovej tvorby a súčasného zvukového dizajnu Junge Eko spochybňuje pochmúrne dedičstvo organa. Pôvabné elektroakustické kompozície poskytujú priestor improvizáciám so širokou škálou dynamiky a emocionálnych vrcholov, až napokon nachádzajú pokoj.

Junge Eko, známa z rôznych kapiel a spoluprác, si svojím prvým sólovým albumom WWTAWWTAL: Selwi, získala uznanie kritiky a oslovila medzinárodné publikum.

„Only those who have a really fine sense for their environment also have a really fine sense for art. Anyone

who mistakes Junge Ekos delicacy for fragility is very much mistaken: there is so much inner strength in this

music, insane beauty and endless inspiration.“ Irascible