Stratené detstvo Pozvánka na prezentáciu knihy

STRATENÉ DETSTVO.

Mala šesť rokov, keď prišla o detstvo.

Nie o jeden deň. Nie o jeden mesiac.

O tri roky svojho detstva.

Roky, počas ktorých sa namiesto školy a kamarátov ukrývala. Namiesto bezstarostných hier sa učila byť ticho. Žila pod cudzím menom, na úteku a v strachu, že ju niekto nájde.

Ruth bola dieťa, keď sa jej život zmenil na boj o prežitie. Keď mala deväť, vojna sa skončila. Detstvo jej však už nikto nedokázal vrátiť.

O desaťročia neskôr svoje spomienky zachytila v knihe Stratené detstvo.

Denník Anny Frankovej sa stal jedným z najznámejších svedectiev o živote židovského dievčaťa počas holokaustu. Stratené detstvo Ruth Kleinovej nám pripomína, že podobné príbehy sa odohrávali aj tu – v našich mestách, obciach a rodinách. Aj na východnom Slovensku. V Sečovciach, Trnávke, Milhostove…

„To, čo Ruth prežila ako malé dieťa, dnes vnímame ako súčasť veľkých dejín. Jej spomienky nám však ukazujú, že tieto smutné dejiny sa odohrávali aj priamo v našich mestách a obciach, v uliciach, ktoré poznáme,“ uviedol Ing. Peter Sklenčár, PhD., MBA, Rotary Club Trebišov.

Podobne ako denník Anny Frankovej, aj Stratené detstvo nám dáva možnosť nazrieť do dejín očami dieťaťa. Rozdiel je v tom, že príbeh Ruth Kleinovej nás privádza priamo sem – na východné Slovensko, do miest, ktoré máme na dosah.

Nie je to iba príbeh o holokauste. Je to príbeh o detstve, ktoré vojna vzala, o rodine, ktorá sa odmietla vzdať, a o človeku, ktorý napriek všetkému prežil.

Práve osobný rozmer robí z knihy Stratené detstvo mimoriadne silné svedectvo. Ruth nehovorí iba o udalostiach druhej svetovej vojny. Rozpráva o tom, čo znamenalo byť dieťaťom v čase, keď jediným cieľom rodiny bolo prežiť ďalší deň.

Ruth dnes žije v Austrálii a má 91 rokov. Jej príbeh je pripomienkou, že holokaust nie je iba kapitolou v učebnici dejepisu. Za každým číslom, každým dátumom a každým menom sa ukrýva konkrétny ľudský osud. A práve preto je dôležité, aby sa na jej príbeh nezabudlo.

Veľké dejiny sa neodohrávali iba v učebniciach.

Odohrávali sa aj tu. Medzi nami. Na miestach, ktoré poznáme.

Príbeh, ktorý sa začal pred desaťročiami, k nám prichádza aj dnes. A stojí za to ho počuť.

Pretože na niektoré príbehy nesmieme zabudnúť.